Život Prešova
online
online
Ján Hrušovský, spisovateľ a novinár, sa narodil pred 130 rokmi
04.02.2022 Nové Mesto nad Váhom
Nové
Mesto nad Váhom/Bratislava 4. februára (TASR) - Ján Hrušovský patril k
plodným autorom a do slovenskej literatúry vniesol expresionistické a
naturalistické prvky. V slovenskom kontexte patril k priekopníkom
dobrodružných, historických alebo spoločenských románov.
Medzi čitateľsky obľúbené a známe Hrušovského prózy patria poviedkové knihy Pompiliova Madona, Dolorosa, novela Muž s protézou, alebo román Jánošík, ktorý pôvodne v 30. rokoch minulého storočia vychádzal na pokračovanie v periodiku Slovenská politika.
Od narodenia Ján Hrušovského, prozaika a novinára, uplynie v piatok 4. februára 130 rokov.
Ján Hrušovský sa narodil 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom v rodine advokáta. Jeho starým otcom bol slovenský politik, básnik a publicista Viliam Paulíny-Tóth. Vyrastal v Martine, kde aj študoval na vyššej obchodnej škole a podobnú školu navštevoval aj v Revúcej.
Po štúdiách pracoval v rokoch 1910 - 1913 najprv ako praktikant Slovenskej banky vo vojvodinskom Novom Sade a neskôr vo firme Petra Makovického v Ružomberku. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa po vypuknutí prvej svetovej vojny ocitol na východnom fronte. Zdravotné problémy ho však ešte v prvý rok vojny priviedli do vojenskej nemocnici v Bratislave a po preliečení pracoval v Sporiteľni v Martine.
Po skončení prvej svetovej vojny bol v rokoch 1918 – 1819 redaktorom Slovenského východu v Košiciach a v Národných novinách v Martine. Redaktorom bratislavskej Slovenskej tlačovej kancelárie bol v rokoch 1919 – 1920. V roku 1921 nastúpil ako tlačový pridelenec na československé veľvyslanectvo v Ríme.
Po roku sa vrátil na Slovensko a do roku 1923 pracoval v Slovenskom denníku a o dva roky neskôr nastúpil do Slovenskej politiky, kde sa udržal aj po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Prepracoval sa až na post šéfredaktora. V rokoch 1942 - 1943 redigoval Gardistu, čo bol denník Hlinkovej gardy. Odtiaľ prešiel do služieb Úradu propagandy vojnovej Slovenskej republiky, kde pracoval do konca druhej svetovej vojny.
Po vojne nastúpil v roku 1946 ako redaktor do časopisu Sloboda, kde bol aj šéfredaktorom. Od roku 1957 bol dôchodcom, žil v Bratislave, kde sa venoval literárnej činnosti.
Literárnu dráhu začal Hrušovský ešte pred prvou svetovou vojnou, písal fejtóny a poviedky. Knižne debutoval knihou spomienok na východný front Zo svetovej vojny (1919). Po nej nasledovali známe a vo svojej dobe čitateľsky obľúbené poviedkové knihy Pompiliova Madona (1923), Dolorosa (1925), Zmok a iné poviedky (1925), na ktoré úspešne na nadviazal aj novelou Muž s protézou (1925).
Na počiatku 30. rokov minulého storočia sa preorientoval z umeleckejšej prózy na dobrodružné romány, ktoré uverejňoval na pokračovanie v rôznych periodikách. Známe sú napríklad Jánošík (1933), Dráma na ostrove (1935), či Verný hrdina (1935).
Tie ako ako dôchodca knižne vydával, a takto vyšiel nielen Jánošík (1967), ale napríklad aj Verný hrdina pod názvom Javorový generál (1968). Na literárnu scénu sa pokúšal vrátiť aj memoárovými knihami ako Kariéra (1961), Umelci a bohémi (1963), či Rozmarné poviedky (1974).
Ján Hrušovský zomrel 7. marca 1975 v Bratislave vo veku 83 rokov.
Medzi čitateľsky obľúbené a známe Hrušovského prózy patria poviedkové knihy Pompiliova Madona, Dolorosa, novela Muž s protézou, alebo román Jánošík, ktorý pôvodne v 30. rokoch minulého storočia vychádzal na pokračovanie v periodiku Slovenská politika.
Od narodenia Ján Hrušovského, prozaika a novinára, uplynie v piatok 4. februára 130 rokov.
Ján Hrušovský sa narodil 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom v rodine advokáta. Jeho starým otcom bol slovenský politik, básnik a publicista Viliam Paulíny-Tóth. Vyrastal v Martine, kde aj študoval na vyššej obchodnej škole a podobnú školu navštevoval aj v Revúcej.
Po štúdiách pracoval v rokoch 1910 - 1913 najprv ako praktikant Slovenskej banky vo vojvodinskom Novom Sade a neskôr vo firme Petra Makovického v Ružomberku. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa po vypuknutí prvej svetovej vojny ocitol na východnom fronte. Zdravotné problémy ho však ešte v prvý rok vojny priviedli do vojenskej nemocnici v Bratislave a po preliečení pracoval v Sporiteľni v Martine.
Po skončení prvej svetovej vojny bol v rokoch 1918 – 1819 redaktorom Slovenského východu v Košiciach a v Národných novinách v Martine. Redaktorom bratislavskej Slovenskej tlačovej kancelárie bol v rokoch 1919 – 1920. V roku 1921 nastúpil ako tlačový pridelenec na československé veľvyslanectvo v Ríme.
Po roku sa vrátil na Slovensko a do roku 1923 pracoval v Slovenskom denníku a o dva roky neskôr nastúpil do Slovenskej politiky, kde sa udržal aj po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Prepracoval sa až na post šéfredaktora. V rokoch 1942 - 1943 redigoval Gardistu, čo bol denník Hlinkovej gardy. Odtiaľ prešiel do služieb Úradu propagandy vojnovej Slovenskej republiky, kde pracoval do konca druhej svetovej vojny.
Po vojne nastúpil v roku 1946 ako redaktor do časopisu Sloboda, kde bol aj šéfredaktorom. Od roku 1957 bol dôchodcom, žil v Bratislave, kde sa venoval literárnej činnosti.
Literárnu dráhu začal Hrušovský ešte pred prvou svetovou vojnou, písal fejtóny a poviedky. Knižne debutoval knihou spomienok na východný front Zo svetovej vojny (1919). Po nej nasledovali známe a vo svojej dobe čitateľsky obľúbené poviedkové knihy Pompiliova Madona (1923), Dolorosa (1925), Zmok a iné poviedky (1925), na ktoré úspešne na nadviazal aj novelou Muž s protézou (1925).
Na počiatku 30. rokov minulého storočia sa preorientoval z umeleckejšej prózy na dobrodružné romány, ktoré uverejňoval na pokračovanie v rôznych periodikách. Známe sú napríklad Jánošík (1933), Dráma na ostrove (1935), či Verný hrdina (1935).
Tie ako ako dôchodca knižne vydával, a takto vyšiel nielen Jánošík (1967), ale napríklad aj Verný hrdina pod názvom Javorový generál (1968). Na literárnu scénu sa pokúšal vrátiť aj memoárovými knihami ako Kariéra (1961), Umelci a bohémi (1963), či Rozmarné poviedky (1974).
Ján Hrušovský zomrel 7. marca 1975 v Bratislave vo veku 83 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
